Všetci to asi veľmi dobre poznáme. Domáce tímy, vrámci zabávania svojich fanúšikov, pre nich pripravujú rozličné atrakcie. Prestávka v zápase je asi najlepším príkladom. Vystúpenia viac či menej známych spevákov, sexy roztlieskavačiek, či dokonca akrobatov dokážu vždy zaujať niekedy až na úroveň ovisnutej sánky. A potom sú tu zábavky, ktoré majú za úlohu vtiahnuť diváka do akcie ešte viac. Áno, mám na mysli predovšetkým strely na kôš z polovice ihriska. Hlavne vtedy keď sa nehrá o fazuľky.

Ale v stávke je napríklad nové novučičké auto ako tomu bolo počas nedávneho zápasu univerzitných tímov Loyola a Fairfield v Bridgeport, Connecticut. Hlavným aktérom bol z hľadiska vybraný fanúšik domácich John Queenan. Počas prestávky zobral do svojich rúk basketbalku, počkal na výzvu moderátora, urobil krok dva smerom k stredovej čiare, napriahol a vystrelil. Lopta zasvišťala vzduchom a od dosky sa odrazila priamo do koša. Bang, padlo to tam! Avšak jeho radosť bola predčasná. Videozáznam totižto ukázal, že John mohol pri svojom pokuse urobiť prešľap a učiniť ho tak neplatným. Bolo to fakt tesné. Dobrou správou však je, že krátko na to sa Johnovi ozvala predajňa áut Chevy, ktorá atrakciu sponzorovala s tým, že nové auto je jeho nezávisle na konečnom verdikte právnikov a poisťovníkov, ktorí zatiaľ horlivo študovali videozáznam. Skutočne šľachetné gesto hodné spomenutia!

Určite nie tak kontroverzný, ale jednoznačne nemenej vzrušujúci moment sa minulý piatok odohral na grandióznejšej scéne profiligy NBA. Aby som bol konkrétnejší, na palubovke posledného šampióna Miami Heat, ktorí hostili Pistons z Detroitu. Charitatívna organizácia založená nikým iným ako LeBronom Jamesom vybrala náhodne spomedzi takmer tridsať tisíc ľudí z celej Ameriky 50-ročného počítačového technika zo štátu Illinois menom Michael Drysch. Zaplatila mu letenku do Miami s tým, že počas prestávky medzi treťou a štvrtou štvrtinou bude mať jeden pokus trafiť kôš z polovice ihriska. Ak sa mu to podarí, vyhrá od nadácie 75.000 dolárov!

Michael podľa vlastných slov trénoval, no zo zhruba sto pokusov mu vyšiel iba jeden jediný, hoci aj ten, ako s humorom podotkol, si nebol istý či naozaj padol. Každopádne, pani Štastena sa v rozhodujúcom momente priklonila na Michaelovu stranu a ten svojským, jednoručným, ponad hlavu štýlom, ktorý LeBron neskôr vtipne nazval „hook shot,“ svoj pokus premenil. Lopta síce spočiatku letela kostrbato, ale nakoniec bol z toho tzv. čisťák. Diváci vybuchli do spontánneho ošiaľu, rovnako aj lavičky oboch tímov, no najviac asi samotný LeBron. Rozbehol sa od svojej lavičky a doslova a dopísmena strhol sympatického Michaela na palubovku chmatom hodným olympijského víťaza v grécko-rímskom štýle.

Jeho radosť bola nefalšovaná ešte aj po zápase (ktorý Miami Heat mimochodom vyhralo) v útrobách štadióna kde ho spolu s Michaelom na diaľku vyspovedali moderátori zo štúdia NBA TV. Obaja boli plní vtipkovania. LeBron vtedy keď povedal, že Michaela berie do tímu počas playoffs v prípade, že vznikne situácia kedy hod z polovice ihriska bude nevyhnutnosťou. Michael prispel svojou troškou do mlyna keď na otázku komentátorov čo plánuje urobiť s peniazmi odpovedal, že polovicu asi bude musieť najprv dať štátu na daniach (čo LeBrona totálne rozosmialo), potom zaplatí pár účtov, dá si opraviť auto a v neposlednom rade založí pár kámošov. Určite všetci diváci nielen priamo v Miami ale aj pri televíznych obrazovkách cítili, že Michaelov príbeh so šťastným koncom bol špeciálny, nefalšovaný a pochopiteľne nezabudnutelný. Dobrý skutok sa neminul svojmu účinku.

Nedá mi na záver nespomenúť ešte jeden pekný moment z piatkových zápasov NBA. Do konca zápasu, v ktorom Oklahoma City Thunder viedli nad domácimi Sacramento Kings o 12 bodov, ostávalo 13.4 sekundy. Za daných okolností si najväčšia hviezda hostí, Kevin Durant, mohla dovoliť sedieť na lavičke. Na prekvapenie svojich spoluhráčov si Kevin zrazu zobul jednu zo svojich zápasom obnosených basketbalových botasiek a hodil ju oblúčikom o pár radov za ním, kde ju chytil riaditeľ bezpečnosti OCT, aby ju vzápätí podal nad ním čakajúcemu mladému chlapcovi v drese Thunder, ktorý si o ňu pravdepodobne hlasito žiadal. Chlapec, ktorého obe chodidlá by sa asi aj s piatimi hrubými ponožkami zmestili do Kevinovej botasky veľkosti 13, bude tak mať na zápas peknú spomienku zakaždým, keď sa pozrie na poličku v svojej detskej izbe. Súhlasím s televíznym komentátorom, ktorý povedal, že Kevinovo sympatické gesto chápe. Veď aj on bol raz malým chlapcom, ktorý chodil na profi zápasy a hltal všetko, čo k tomu patrí.